Výcvik československého vlčiaka tiež nepatrí k najjednoduchším. Najlepšie výsledky bude dosahovať v prípade, že majiteľ je prirodzene autoritatívny, má pevnú ruku, dostatok času sa psovi venovať a pozná toto plemeno. Pokiaľ si majiteľ nie je istý svojou metódou výcviku, môže sa obrátiť na skúsenejších kynológov alebo chovateľské stanice, ktoré chovajú toto plemeno.

Výcvik sa odporúča pozitívnou metódou a v krátkych intervaloch. Za kvalitnú maškrtu urobia čokoľvek. Je dôležité dať psovi jasný povel v správnej intonácii, predviesť mu, čo sa od neho požaduje a následne ho odmeniť. Pes si povely spojí s odmenou a neskôr bude tieto povely vykonávať aj bez maškrty. Základom výcviku tohto plemena je privolanie. Vo voľnej prírode, alebo keď uvidí bežiace zviera, môže sa u neho prejaviť lovecký inštinkt, preto je dôležité aby majiteľa poslúchal na slovo.

Výchova psa je tiež veľmi dôležitá. Najlepšie je začať od šteniatka, kedy je pes najviac učenlivý a ľahko sa s ním pracuje. Je potrebné socializovať psa, aby prišiel do kontaktu s rôznymi predmetmi a situáciami. Tiež kontakt s inými psami je dôležitý. S výchovou a usmernením pomáha aj matka šteniatka, preto je dôležité aby do novej rodiny odišiel po 8. týždni veku.

Povaha československého vlčiaka ich predurčuje na vytrvalostné športy. Dobre si vedie v záprahových športoch, dogtrekkingu, canicrosse, pulke, bikejoringu, skijoringu, ale aj v agility.

Pri výcviku musí byť pes správne motivovaný. V tomto smere je pre nich BARF ideálne. Československý vlčiak v sebe nosí gény vlka, ktorý vo voľnej prírode loví jelene alebo zajace. Podstatou barfovania je návrat k prírode a kŕmenie surovým mäsom a kosťami. Okrem toho vlci prijímajú aj rastlinnú časť potravy, ktorá sa nachádza v tráviacom trakte koristi. Preto okrem mäsa a kosti je dôležité, aby 20 – 30 % z kŕmnej dávky tvorili prílohy. Tráviaca sústava psa je veľmi odolná proti endoparazitom a rôznym patogénnym mikroorganizmom, pretože pH žalúdočného obsahu je okolo 0,5 – 1.