Chov československého vlčiaka nepatrí k tým najjednoduchším, preto by si to mali budúci majitelia dobre rozmyslieť. S chovom tohto plemena určite rady poradia kvalitné chovateľské stanice, ktoré o československom vlčiakovi vedia najviac a zabezpečujú aj kvalitné šteniatka.

Pre svoju hustú srsť a odolnosť voči vonkajším podmienkam, ktoré zdedil československý vlčiak po vlkovi, je vhodné ho chovať na záhrade. Pri zabezpečení dostatočného pohybu, denne aspoň 2 hodiny, je možné ho chovať aj v interiéry. Dôležitejšie je však, aby bol pes pri oboch druhoch umiestnenia, v čo najväčšej blízkosti a čo najviac pri svojom pánovi. Na svojho pána je veľmi naviazaný, a netreba na to zabúdať ani pri výcviku. V prípade, že pes nebude vybehaný alebo nebude vykonávať zmysluplnú činnosť, môže sa cítiť frustrovane. V majiteľovej neprítomnosti môže zavýjať, štekať, podhrabávať plot, utekať z pozemku.

Chov československého vlčiaka je skôr časovo náročný. Diví vlci v prírode denne prejdú niekoľko stoviek kilometrov, stačí im kratší čas na oddych ako zdomácneným psom. Preto treba zabezpečiť dostatočný pohyb aj československému vlčiakovi.

Ďalšia nepríjemnosť z oblasti chovu môže nastať najmä na jar a jeseň, v období pĺznutia. Títo psi pĺznu vo veľkých chumáčoch podobne ako husky. Je potrebné preto každodenné česanie. V tomto období je možné psom podávať vhodné vitamíny alebo oleje, ktoré urýchlia výmenu srsti. Mimo obdobia pĺznutia stačí psa prečesať raz za týždeň. V prípade, že je mokrý a kvapká z neho voda, je dôležité ho poriadne osušiť uterákom, aby sa srsť nezaparila. Pri starostlivosti o srsť je vhodné vždy skontrolovať aj pokožku a prítomnosť ektoparazitov (vonkajších parazitov), napr. bĺch, kliešťov.

Psi kŕmení BARF metódou majú kvalitnejšiu a lesklú srsť. Pri barfovaní je možné zostaviť kŕmnu dávku pre individuálne potreby každého psa. Okrem toho je tento spôsob kŕmenia najprirodzenejší pre československého vlčiaka. BARF metódou je možné kŕmiť akékoľvek plemeno a vekovú kategóriu psa, od šteniatok až po seniora.